Zakho je mesto so 600 000 obyvateľmi ležiace približne 10 kilometrov od hraníc s Tureckom
Cestou z Diyarbakiru Do prihraničného mesta Silopi máme prestávku v Mardine, ktorú využívam na obed v podobe kebabu s ayranom.
môj autobus do Silopi
druhá prestávka na parkovisku v Çatalözü
Silopi - pohľad z otogaru na mesto. Bohužiaľ sme sa na hranicu nazbierali iba traja pasažieri, tak platíme o niečo viac ako bežných 20TL na osobu. V meste si ešte taxikár zbehne domov spraviť kópie našich pasov, zatiaľ čo ma starší spolucestujúci ponúkne cigaretkou.
kopce už ležia v Iraku
Parkovisko za hranicou Ibrahim Khalil - prechod prebehne hladko, samozrejme som pozvaný na krátke interview s otázkami, do ktorých miest idem, prečo, či sa mi páčilo v Iráne a pod. Nakoniec príde samotný šéf hranice, dáme si spolu čaj, potrasieme rukou a už na mňa máva taxikar, že ideme. Po prechode hranice nás taxikár zavezie na irackej strane na parkovisko, odkiaľ zasa jazdia iracké taxíky. Chcem ísť do Dohuku, ale ani po dvoch hodinách čakania sa nenájde jeden jediný človek a celé auto za 30dolárov si platiť nechcem, tak sa veziem sám do Zakha za 7 dolárov.
ulica na ktorej leží hotel, v ktorom sa ubytovávam
Nemám žiadne dináre, zmenáreň žiadna. Neďaleko si za jeden dolár kupujem kebab na neskorú večeru a z toho čo mi vydajú mi zvýši na jednu fľašu vody v supermarkete oproti hotelu.
Na izbe mám satelit s 500 kanálmi, klimatizáciu, chladničku, ale nemám teplú vodu v sprche, tak sa sprchujem v studenej :)
roaming - funguje posielanie aj prijímanie sms
kľúč od izby
raňajky v cene
ulice Zakha
obrovská kurdská vlajka na kruhovom objazde, od ktorého začína hlavná ulica
je príjemné sobotné ráno
cestou stretávam milých fotenia sa chtivých predavačov
Jedna z mála pamiatok v meste - most Delal, postavený vraj za čias Rímskej ríše, 114 metrov dlhý, 15 a pol metra vysoký.
pohľad z mosta
v centre mesta, ľudí pribúda
V obchodoch naproti sa mi prihovorí starý pán, ktorý vie slušne anglicky a ktorému vysvetlím môj pretravávajúci problém so zmenou peňazí. Obieham predavačov, ale nikto mi nechce zameniť, pretože nepoznajú kurz eura a mne pritom stačí, aby som mal aspoň na taxík do Dohuku. Nastupujem k ujovi do auta a na ulici sa mu podarí nakoniec nájsť jedného chlapíka, ktorý mi mojich 10€ zamení a dá mi 13000ID (normálny kurz je 15000ID). Ujo ma ešte aj zadarmo hodí na Dohuk garage, teda miesto, odkiaľ odchádzajú taxíky do Dohuku.
4.3. - 5.3.2011
všetky fotky tu
stručný denník z cesty nájdete tu