www.romanherda.com Zoznam autorových rubrík: maroko, jordánsko, Kirgizsko, japonsko, gibraltár, portugalsko, dánsko, španielsko, švédsko, rumunsko, česká republika, nórsko, belgicko, turecko, bulharsko, macedónsko, albánsko, čierna hora, bosna & hercegovina, srbsko, taliansko, moldavsko, ukrajina, gruzínsko, arménsko, irán, irak, maďarsko, holandsko, rusko, chorvátsko, estónsko, lotyšsko, litva, foto, poľsko
Do druhého najväčšieho mesta Litvy (cca 320 000 obyvateľov) prichádzame z Klaipédy autobusom po približne troch hodinách. Mesto je známe najmä svojou stredovekou architektúrou a tým, že v medzivojnovom období, počas toho, ako Vilnius tvoril súčasť Poľska, bolo hlavným mestom Litvy.
Šiauliai je štvrtým najväčším mestom Litvy, v ktorom žije približne 130 000 obyvateľov. Počas II. svetovej vojny bolo úplne zničené, nezachovali sa tu teda žiadne historické pamiatky, ale aj tak sem prúdi zástup turistov. A to z dôvodu, že 11 kilometrov severne od mesta sa nachádza Hora krížov (Kryžiu kalnas). Jedná sa o umelý pahorok v inak úplne rovinatej oblasti, na ktorom sú umiestnené desaťtisíce krížov. Na začiatku 20. storočia ich tu bolo približne 100, vďaka domácim a zahraničným pútnikom ale ich počet neustále rástol. V čase, keď bola Litva súčasťou Sovietskeho zväzu boli snahy vrch niekoľkokrát zlikvidovať, ľudia však kríže nosili stále nanovo. V roku 1993 navštívil Horu krížov pápež Ján Pavol II.
Klaipéda je s počtom obyvateľov cca 190 000 tretím najväčším mestom Litvy a zároveň najvýznamnejší prístav krajiny, ktorý ani v zime nezamŕza. Hneď pri meste sa nachádza aj unikátna národná pamiatka - Kuršská kosa. Je to 98 kilometrov dlhý piesočný polostrov, ktorý sa tiahne v tvare úzkej, mierne ohnutej dúhy od Kaliningradského polostrova až ku Klaipéde. V najužšom mieste má 400 metrov a najhrubšom takmer 4 kilometre. Od roku 2000 je Kuršská kosa na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Tretie najväčšie mesto Lotyšska s takmer 90 000 obyvateľmi leží pri Baltskom mori a zároveň je to tiež mesto, kde nám nebolo súdené stráviť noc. Za Sovietskeho zväzu patrila medzi uzavreté mestá, pretože v prístave bola námorná základňa sovietskeho námorníctva a sklad nukleárnych zbraní.
Riga - hlavné mesto Lotyšska ležiace na ústi rieky Daugava do Rižského zálivu. Rozlohou o niečo menšia ako Bratislava, ale s vyše 700 000 obyvateľmi.
212 kilometrov východne od Tallinnu, na samej hranici s Ruskom, leží mesto Narva. 66 000 obyvateľov je prevažne ruskojazyčných.
50 kilometrov od Tallinnu sa nachádza malé mesto Paldiski. Z Tallinnu odchádzame ráno osobným vlakom, ktorý túto vzdialenosť, vrátane niekoľkých zástavok zvládne za hodinu a pol.
V Tallinne, priamo pri mori sa nachádza rozsiahla stavba so zaujímavou históriou. Pôvodne slúžila ako pevnosť, dokončená bola v roku 1840 a nachádza sa na ploche 4 hektárov.
Tallinn, hlavné mesto Estónska a zároveň najdôležitejší prístav krajiny. V súčasnosti má približne 425 000 obyvateľov. Od roku 1997 je celé historické jadro mesta zapísané v svetovom dedičstve UNESCO. V roku 2012 sa umiestnilo na 7. mieste v rebríčku TOP 10 Digital Cities.
Nasledujúcich 60 fotografií bolo vytvorených v priebehu rokov 2008 až 2012. Séria nie je obsahovo ani formálne ani nijak inak konzistentná, fotografie nemajú spoločné nič okrem jednej jedinej veci - všetky boli odfotené v Bratislave.
Z Vukovaru je to už len necelých 40 kilometrov do najväčšieho mesta Slavónie - Osijeku. Osijek leží v najvýchodnejšej časti Chorvátska obkolesený Maďarskom, Srbskom a Bosnou.
Z Noveho Sadu do Vukovaru je to len niečo málo cez 80 kilometrov. Ráno ešte skočíme do pekárne, natankujeme plnú nádrž lacného srbkého benzínu a vyrážame.
Teplé počasie koncom apríla nás donútilo využiť možnosť predĺženého víkendu na krátky výlet. Jeho prvou polovicou je srbský Novi Sad.
Fotky z moskovského metra som si nechal do samostatného blogu. Otvorené bolo v roku 1935, v súčasnosti má 312,9 kilometra a 188 staníc. Tu sú fotografie z niektorých z nich:
Kombinácia výhodných leteniek a štyroch veľkonočných dní voľna bez nutnosti brať si dovolenku nás zaviala do mesta, o ktorého návšteve som vždy sníval, ale stále ju odkladal.
Minulý rok na konci júla som sa na krátku chvíľu, resp. jeden celý deň, ocitol v Amsterdame. V jeho priebehu sa niekoľkokrát zmenilo počasie. Z prudkého dažďa cez horúce slnko a opäť na dážď. Takto sa to opakovalo niekoľkokrát, až do silnej búrky v noci, kedy nám zvalilo predsieň stanu a moje jediné tenisky, ktoré som mal so sebou boli ako po vytiahnutí z jazera. Toľko povinný perex.
V tomto blogu Vám prinášam fotky z krátkeho výletu do Budapešti v lete roku 2011. Budapešť, ktorú netreba zvlášť predstavovať je hlavné a najväčšie mesto Maďarska a zároveň hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny.
O pár dní neskôr po návrate z Iraku som opäť v Diyarbakire. Ubytovanie som si dohodol u Hasana cez Couchsurfing. Zároveň budem mať aj trochu viac času obzrieť si ho.
Z hotela odchádzame spolu s chalanmi za dažďa o 7:30. Taxíkom sa vezieme na Dohuk garage, kde zjednávame auto na 50 000. Ukazuje sa však, že tentoraz šetrenie vôbec nebolo na mieste, lebo náš vodič nemá ani potuchy ako sa vôbec dostať z Arbilu. Po hodine vozenia sa po meste vystupujeme tam, kde sme nastúpili a berieme si iný taxík za normálnych 60 000.
Za miesto v taxíku do Arbilu platím v kancelárií 15 000ID a potom čakám asi 15 minút, kým sa nazbiera dostatočný počet ľudí aby sme mohli vyraziť. Spolucestujúcich mám dvoch Iráncov a jedného vojaka v maskáčoch. Sedím na nepohodlnom mieste vzadu v strede a do Arbilu je to nejakých 180 km. Cesta celkom ubieha a tesne pred Arbilom je military checkpoint s kontrolou dokladov. Vojak, čo si prezerá môj pas sa ma niečo pýta, ale vôbec netuším čo, tak sa ne neho iba usmievam. Vidí, že to nemá zmysel, tak ma necháva tak. Auto odparkujeme nabok, mne sa môj pas vracia, ale s iránskymi ide do budovy. Po asi 10 minútach majú už aj Iránci svoje pasy pevne v rukách a môžeme pokračovať.
